Súčasným trendom, ktorého sa mnohí rodičia pridržiavajú, je vychovávať sebavedomé a priebojné deti, ktoré sa neskôr dokážu v tomto svete uplatniť. Niektorí sa riadia heslom chváliť, chváliť a ešte raz chváliť. Samozrejme, pochvala, uznanie, povzbudenie a dobré slovo vyvolávajú radosť zo života a motivujú k lepším výkonom. Jedno je isté, pochváliť potrebuje každý, pretože správna pochvala nám dáva pocit skutočného žitia a nielen akéhosi prežívania. Pochvalu potrebujú dospelí i deti. Ako teda deti chváliť a neprechváliť? Ako dosiahnuť, aby pochvalu rodičov brali vážne, skutočne si ju vážili a brali ju ako povzbudenie a inšpiráciu?
1) Buďte konkrétni
Je dobré nevyslovovať všeobecné konštatovania typu: „Je to pekné. Dobre si to nakreslil, pekne si to zaspieval.“ Je dobré vyzdvihnúť konkrétne maličkosti. Obrázok môže byť pekný, ale nie všetko na ňom je dokonalé. A tak pochváľte to, čo si pochvalu naozaj zaslúži. Nezovšeobecňujte. Vyjadrujte sa napríklad takto: „Páči sa mi, ako si nakreslil starú mamu pri drevenom domčeku. Páčilo sa mi, ako si pekne zarecitovala druhú strofu básne.“
2) Pomenujte vlastnosť, ktorú chválite
Väčšinou deti delíme na dobré a zlé. To nie je vhodný spôsob a toto zaškatuľkovanie viac škodí, ako prospieva. A okrem toho, nikoho v ničom ďalej neposúva. Je dobré, keď dieťa pochválime za konkrétny prejav a pomenujeme presne, za čo ho vlastne chválime. Napríklad za poriadkumilovnosť, starostlivosť, vytrvalosť, priateľské správanie. Takto bude presne vedieť, čo je správne a dobré. Aj v prípade, že zase bude mať zlý deň, spomienka na konkrétnu pochvalu mu dodá silu vrátiť sa na cestu dobra. Keď sa spomienka viaže na príjemný pocit, dáva dieťaťu silu na opätovné snaženie.
3) Pomenujte svoje pocity
Ak cítite radosť a nadšenie z úspechu, povedzte to. Je to pre dieťa veľmi dôležité.
4) Pozor na vyčítavé pochvaly
Vyvarujte sa pochvaly, v ktorej je ukrytá nejaká výčitka. Napríklad: „No, výborne, už som ani nedúfal, že to zvládneš.“
„No vidíte, náš lenivý syn to dokázal.“
„Si lenivý ako voš, ale som na teba hrdý, že si to zvládol!“
Pochvaly by mali byť úprimné a opodstatnené. Až za takýchto podmienok majú adekvátny účinok.
5) Nechváľte vždy a za všetko
Nie je dobré ak sú deti závislé od toho, či ich za nejakú činnosť vždy pochválime alebo pokarháme. Na to, aby z nich vyrástli zdravé a sebavedomé bytosti, potrebujú mať svoj vlastný úsudok, vlastnú motiváciu a vlastnú chuť robiť veci lepšie a nie byť závislí od hodnotenia okolia. Všetkého veľa škodí, a tak aj s pochvalou narábame premyslene. Dosť často sa totiž stáva, že deti, ktoré rodičia kladú na piedestál, nedokážu neskôr odhadnúť svoje schopnosti, pretože boli zvyknuté na to, že sú vždy a za všetko pochválené a ľudia ich vždy obdivujú aj pri malej snahe niečo urobiť. Na druhej strane sú aj deti, ktoré nech by urobili čokoľvek, uznania od svojich najbližších sa nedočkajú. Aj to je nepríjemný extrém, ktorého by ste sa mali vyvarovať.
6) Ako je to u detí s nízkym sebavedomím?
Nedávna vedecká štúdia ukazuje, že priveľa komplimentov pôsobí na deti s nízkym sebavedomím práve opačne. Cítia sa pod tlakom, netrúfajú si splniť všetky očakávania, a tak sa radšej vyhnú riešeniu problémov, ktoré by vyriešiť aj zvládli. Autori štúdie z britskej, holandskej a americkej univerzity zistili, že aj keď je prirodzené, že rodičia chcú chváliť svoje plaché deti, ich dobrý úmysel v skutočnosti zlyhá. 240 chlapcov a dievčat vo veku od osem do dvanásť rokov odpovedalo na otázky zamerané na hodnotenie ich sebavedomia. Potom ich vedci požiadali, aby odkreslili obrázok. Vedci vychválili plaché deti bez sebadôvery, ale tie, ktoré si verili, ohodnotili len vlažne. Deti potom mali odkresliť ďalšie obrázky a tie pochválené sa vyjadrili, že niektoré obrázky boli teraz oveľa zložitejšie.
Vedec Eddie Brummelman hovorí:
Ak poviete dieťaťu s nízkym sebavedomím, že niečo urobilo neuveriteľne dobre, môže si myslieť, že je vždy potrebné podať neuveriteľne dobrý výkon. Môže si myslieť, že okolie od neho očakáva zakaždým splnenie týchto vysokých štandardov a uvedomí si, že je pod tlakom, aby splnilo všetky nové výzvy.
Takéto deti môžu dokonca nadobudnúť vážne psychické poruchy, ako je zajakávanie, tiky či dokonca pomočovanie.
Zdroje: Sal Severe: Čo robiť, aby sa vaše deti vhodne správali, dailymail.co.uk Foto: Deviantart 1) by Erbphotography 2) by Rihiannadanger
