Dnes by som sa chcela s vami podeliť o to, ako pracujeme v škole s deťmi s denníkmi. Túto aktivitu sme si vložili raz týždenne do hodín slovenského jazyka a literatúry ako tvorivé písanie. Námety pre cvičenia používame z knihy Tvorivý denník pre deti od autorky Lucie Capacchione.
Táto kniha je venovaná Anne Frankovej, ktorej osud sa dotkol miliónov ľudských sŕdc. Anna Franková bolo nemecké dievča židovského pôvodu, ktoré sa spolu so svojou rodinou skrývalo počas druhej svetovej vojny v Amsterdame v jednom firemnom sklade. Tesne pred koncom vojny bol ich úkryt prezradený a Anna Franková bola prevezená aj s rodinou do koncentračného tábora Bergen- Belsen. Svoj život počas ukrývania zachytila vo svojom denníku, ktorý sa zachoval a bol po vojne zverejnený. Denník dostala ako darček k 13 narodeninám. Jej otec prežil pobyt v koncentračnom tábore, vrátil sa do Amsterdamu, kde dostal do rúk denník svojej dcéry. Urobil z neho niekoľko kópií, ktoré rozoslal rodine. Neskôr jej denník upravil do knižnej podoby a v júni 1947 kniha prvýkrát vyšla v Holandsku. Jej denník bol vydaný v miliónových nákladoch a bol preložený do 60 jazykov. Hoci sa Anna nestala novinárkou, pretože epidémia týfusu ukončila jej život v koncentračnom tábore, jej denník si prečítali milióny ľudí na celom svete. Dotkol sa ich silou autentickosti pocitov, myšlienok a emócií, ktoré dievčatko zverovalo svojmu denníku. Denník sa stal jej najdôležitejším kamarátom, ktorému dovzdávalo zúfalosť, obavy, strach, bezmocnosť a rovnako aj nádej a túžbu. Jej denník je dôkazom toho, že vnútornú silu nám nemôže zobrať ani väzenie a smrť.
Keď sme s deťmi začali písať cvičenia z tejto knihy, najprv sme si povedali niekoľko informácií o Anne Frankovej. V samotnej knihe „Tvořivý deník pro dĕti“ je niekoľko myšlienok z jej knihy. Anna tam píše o tom, že v tej ťažkej situácií bolo pre ňu dôležité vypísať všetky myšlienky a pocity do denníka, pretože inak by sa zadusila. Pochopila, že keď píše, striasa zo seba ťarchu preč, smútky miznú a odvaha sa vracia. Anna vo svojom denníku píše o tom, ako pochopila, že bohatstvo môže hocikedy zmiznúť, ale ozajstné pocity šťastia môže človek prežívať len v spojení s prírodou, samým sebou, ostatnými ľuďmi, svojím telom a zdravím. Napriek všetkému, čím si Anna prechádzala, v srdci si so sebou niesla pevnú vieru, že ľudia sú v podstate dobrí. Denníku sa síce zverovala ako dôvernému kamarátovi, ktorý neprezradí jej prežívanie nikomu a napriek tomu sa po jej smrti dočkal zverejnenia. Bola to práve jej otvorenosť, ktorá sa dotkla sŕdc ľudí a ktorá dokazuje, že nie uzavretosť, ale práve otvorenosť zbližuje. Niektoré jej myšlienky som prečítala aj deťom. Po prečítaní niektorých myšlienok od Anny sme prišli na to, ako je dôležité pracovať na vzájomných vzťahoch. Tak ako z malých plamienkov môže vzniknúť veľký požiar, z veľkého množstva malých nedorozumení môžu neskôr vznikať veľké konflikty i vojny. Dôkazom toho je naša história a aj súčasnosť.
Všetky deti ma pozorne počúvali a vtedy som si uvedomila, že deti skutočne nepotrebujú memorovanie. Deti potrebujú, aby sme sa niečím dotkli ich duše. Ak sa deti iba memorujú, vedomosti nimi prechádzajú bez toho, aby ich zúžitkovala ich duša. Môžeme to pripodobniť jedlu, ktoré by prechádzalo cez tenké črevo bez toho, aby boli jeho živiny využité a neprechádzali by do krvi. Ak sa učenie nespája s tým, aby deti pri rôznych témach objavovali, tvorili, zamýšľali sa, vyvodzovali poučenia pre súčasnosť, vedomosti sa nedotýkajú ich duše a zostávajú nevyužité. Ich nezáujem v súčasnosti o učenie vychádza z toho, že sa niekedy nedotýkame ich duše prostredníctvom pocitov, emócií , zážitkov, kritického a tvorivého myslenia.
Deti si rovnako uvedomili, že Anna prežívala ťažkú situáciu ľahšie preto, lebo sa otvárala a nedusila svoje nepríjemné pocity v sebe. Tu deti názorne pochopili dôležitosť otvorenosti voči sebe pre našu pohodu a rovnako pre psychické a fyzické zdravie.
Aby som spresnila prácu s cvičeniami z knihy Tvorivý denník pre deti, stručne vysvetlím ich obsah a ich význam. Cvičenia pomáhajú deťom skontaktovať sa so svojou vnútornou podstatou. Sú zamerané na sebapoznávanie a sebavnímanie. Sú zamerané na samotné dieťa, aby sa vnímaním svojho vnútorného sveta stalo vnímavejším k ostatným ľuďom. Kniha je rozdelená na hlavné kapitoly, ku ktorým spomeniem niektoré cvičenia:
O sebe - Moje meno. Drahé ja. Časová priamka... atď.....
Ako sa cítim, čo si myslím - Mám strach. Šťastie je...Potrebujem...atď...
Ty a ja- Môj najlepší priateľ. Spočítaj svoje dary. Čo rád robím...atď...
Svet okolo mňa – Moja obľúbená vec. Miesto v prírode. Jazda na čarodejnom koberci...atď...
Rozprávky a príbehy – Moja vlastná rozprávka.
Sny a priania – Až vyrastiem. Prajem si...atď....
Významom týchto cvičení je:
- Pomáhajú deťom prijímať a vyjadrovať všetky pocity, myšlienky, zážitky.
- Pomáhajú deťom lepšie porozumieť vlastným postojom, obavám, prianiam vo vzťahoch, čo im umožňuje prijímať sa takými, akí sú a naopak prijímať iných, takých, akí sú.
- Pomáhajú deťom spoznať význam vecí, prírody pomocou pocitov k nim, deti tak spoznávajú zmysluplnosť starostlivosti o veci a prírodu.
- Rozvíjajú obrazotvornosť, tvorivosť.
- Naplnia deti pocitom vnútorného bohatstva, čo pomáha pri budovaní sebaúcty, svojej hodnoty.
- Napomáhajú zbližovaniu, medzi deťmi narastá dôvera.
Počas práce na cvičeniach deti prichádzajú jednotlivo za mnou, aby mi prečítali svoje zápisky. Po dokončení práce chodia ticho po triede a ukazujú si zápisky medzi sebou. Potom si sadnú do kruhu a čítajú svoje zápisky pred všetkými. Všetko je však dobrovoľné. Kto nechce, neprečíta a neukáže svoje myšlienky nikomu. Postupne však číta zápisky viac a viac detí. Prišli sme na to, že keď ich zdieľame, cítime sa spolu bezpečne, príjemne a preciťujeme vzájomnú blízkosť. Po prečítaní zápiskov ukryjeme a uzamkneme denníky do truhličky. Dať poznámky a upomienky je ľahké. Vytvárať si vzájomnú blízkosť je už náročnejšie, lebo to obsahuje vlastné sebaovládanie, sebapoznanie, porozumenie deťom. Je to práca. Po každej práci máme však možnosť zažiť odmenu prostredníctvom pocitu vlastnej spokojnosti a prostredníctvom určitých vytvorených hodnôt. Ak sa budeme snažiť dotýkať sa detskej duše, vytvárať dôveru v kolektíve prostredníctvom dôverného prostredia a rešpektu, verím, že môžeme byť spokojnejšími a našimi vytvorenými hodnotami sa stanú lepšie vzájomné vzťahy.
