Mnohí rodičia sa pri pohľade na obrázky svojich detí vedia poriadne pobaviť. Hlavne tie chlapčenské neraz ešte aj v školských laviciach výrazne postrádajú podobnosť s realitou. Zamýšľali ste sa však, čo všetko by vám kresby vašich detí mohli naznačiť?
Štúdia publikovaná v Attachment and Human Development journal zistila, že detské kresby sú oknom do detskej duše a hovoria spôsobom, akým deti vidia svoj život doma. Súčasťou projektu The Family Life Project bolo skúmanie detských kresieb. 962 detí vo veku medzi 6-7 rokov bolo požiadaných, aby nakreslili svoje rodiny. Výskumníci reálne navštevovali domovy týchto detí a následne boli schopní urobiť medzi kresbami a rodinnými vzťahmi jedno veľké prepojenie:
Ak dieťa vníma doma dezorganizáciu a chaos, budete schopní vidieť to na ich kresbách rodiny.
„Je to zaujímavé zistenie, ak chcete zistiť, ako deti vnímajú seba samých vo vzťahu k svojej rodine, pretože v tomto veku nedokážu o tom ešte dobre hovoriť,“ tvrdí Roger Mills-Koonce profesor na Oddelení ľudského vývoja a štúdia rodiny na University of North Carolina.
„V tomto čase sa už tiež nemôžete iba pozerať, ako sa deti správajú, pretože už dozreli natoľko, že už dokážu svoje správanie veľmi dobre kontrolovať.“
Deti vo „vysoko funkčných“ domovoch vyobrazovali všetkých svojich členov rodiny a primerane odlišovali každého jedného: rodičia boli väčší ako deti a tak podobne. Kreslili postavám ruky natiahnuté a otvorené. Je to znakom, že sa cítia podporované a spokojné v bezpečí so svojou rodinou. V takejto kresbe tiež žiadny z členov rodiny nie je oddelený od skupiny. Rodina môže byť vonku na pikniku alebo mimo domu, ale podstatné je, že vždy sú spolu. Väčšina takýchto kresieb vyzerá nejako takto:
Toto sú tri príklady „vysoko funkčnej“ rodiny ( druhá a tretia z ukážok nie je originálne kreslená dieťaťom). Mills-Koonce tvrdí, že deti takto obrazom „tlmočia témy láskavosti, emocionálnej blízkosti, súdržnosti, zanedbateľného napätia a dezorganizácie.“
V „nefunkčných“ domovoch, kde deti cítia nedostatok pocitu bezpečia vo svojich vzťahoch, kreslia ruky rovno dole alebo prekrývajú ich telo. Niektoré časti tela alebo emócie v tvári môžu úplne chýbať. V týchto kresbách tiež vedci našli obrovské disproporcie pri postavách – napr. rodič môže veľmi prevyšovať dieťa. Deti kreslili seba napr. za rodičom alebo predmetom alebo môžu kresliť seba alebo niektorých iných členov rodiny ďaleko od skupiny.
Fyzická vzdialenosť môže naznačovať emocionálnu vzdialenosť alebo nedostatok blízkosti a pravdy v rodine, tvrdí Mills-Koonce.
Tieto dve kresby „dysfunkčnej“ domácnosti nie sú dielom detí, ktoré sa zúčastnili štúdie. Mills-Koonce ich uvádza ako ukážku nedostatočných emócií v tvári, rúk spustených nadol a slabej fyzickej blízkosti, napätia, ťažkého vychádzania a fyzického odlúčenia.
Táto kategória kresieb vo všeobecnosti naznačuje aj pôvodcu stresu v domácom prostredí.
Vedci pozorovaním priši k záveru, že v dysfunkčných rodinách je v domácnostiach prítomný každodenný chaos. Boli plné nepotrebných vecí a často sa tu veci strácali. Televízia bola zapnutá po celý čas a mohlo tam bývať prítomného veľa hluku. Rodičia mohli bývať neustále nepripravení na každodenné udalosti. Tento druh neporiadku môže byť pre deti problematický a zapríčiňovať, že sa cítia osamotené, nemajú sa na koho spoľahnúť, a preto majú nižšiu dôveru voči svojej rodine.
Pokiaľ deti nemôžu priamo pociťovať stres spojený s nedostatkami a nezorganizovanou domácnosťou, zažívali ho prostredníctvom kontaktu so svojimi opatrovateľkami. Rodičia sú mnohými spôsobmi akýmsi filtrom, ktorý má zabezpečiť, čo všetko sa z prostredia dostane k deťom a ovplyvní ich.
Ak sa náhodou strachujete, čo ste našli v kresbách svojich detí, vedci odporúčajú, aby ste sa o tom porozprávali s odborníkmi – s poradcom, učiteľom, psychológom alebo lekárom, ktorý môže pomôcť identifikovať v rodine dieťa, ktoré možno potrebuje pomoc. Možno si hovoríte, že kresby sú iba kresbami, ale to neznamená, že by ste si nemali overiť, či vaše dieťa skutočne nepotrebuje v niečom pomoc.
„Nikdy nehovorím rodičom, aby sa nestrachovali. Nemusí to nič znamenať, ale ak ste znepokojení, je vašou povinnosťou zistiť si viac informácií,“ dodáva.
„Najhorším scenárom môže byť, že ste premrhali trocha času, ale aspoň môžete byť pokojní.“
Zdroj: tandfonline.com //Foto: eduworld a TFO
