Vedci sa už mnoho rokov zaujímajú o to, aký má dopad interakcia matky či ľudí v jeho okolí na vývoj dieťaťa. Nedávno sa im v rámci týchto pozorovaní podarilo uskutočniť zaujímavý experiment, ktorý vedci volajú „Nehybná tvár.“
Aby ste na začiatok pochopili, aký hlboký dopad môže mať detské zanedbávanie ( nehovoríme tu o týraní ) na život dieťaťa, skúste si pozrieť tento ich dvoj minútový experiment.
Ed Tronick, profesor psychológie na Univerzite v Massachusetts, bol vedúcim výskumu, ktorý zistil, že zanedbávanie kontaktu s dieťaťom, môže mať naň ďaleko väčší dopad, ako by sa dalo predpokladať.
V jednom z najzávažnejších zistení, ktoré jeho správa zdôrazňuje je, že pokroky vo výskume mozgu teraz ukazujú, že zlé zaobchádzanie s deťmi a ich zanedbávanie poškodzuje nielen cesty rozvoja funkcií mozgu, ale mení i súčasnú štruktúru mozgu samotného. Týka sa to oblastí, ktoré deťom umožňujú jasné myslenie, kontrolu emócií a spracovanie náhodných podnetov. Formovanie zdravých sociálnych vzťahov sa pre ne stáva rovnako omnoho zložitejšie.
V experimente s nemou tvárou, Tronick nahrával matku alebo otca ako sa láskajú, hovoria a smejú sa so svojimi detičkami v období troch a štyroch mesiacov. Deti sú v autosedačkách, rozkošne si hrkútajú, smejú sa a tlieskajú ručičkami.
Tronick požiadal, aby sa otec alebo matka otočili na malý okamih, a potom sa otočili k tvári dieťaťa s nemým, nehybným výrazom tváre. Toto bolo pre deti skutočne nepríjemné. Dieťa si hrkúta, smeje sa a snaží sa získať si rodiča v tomto čase, no nedostáva žiadnu odpoveď. Na videu môžete vidieť, ako dieťa na moment čaká, pretože vôbec nerozumie, čo sa to vlastne okolo neho deje. Trošku kričí, kope nožičkami, ohýba chrbátik, aby si získalo milujúcu pozornosť späť. Po malej chvíli sa však dieťa skutočne rozruší a začne zúfalo plakať.
„Na tomto experimente je skutočne zaujímavé to, že bábätká neprestávajú skúšať získať rodičovu pozornosť späť, “ tvrdí Tronick. „Prechádzajú opakovanými cyklami, kde sa pokúšajú získať pozornosť, zlyhávajú, otáčajú sa, smutnejú, nezaujímajú rodičov, no potom sa otáčajú a skúšajú to znova.“
Pokiaľ tento stav ale trvá priveľmi dlho, bábätko stráca kontrolu nad držaním svojho telíčka a skutočne sa od vyčerpania v autosedačke zloží.
V nedávnych štúdiách, Tronick a jeho kolegovia zistili, že štvormesačné dieťa vystavené „nehybnej tvári“ si pamätá tento stresujúci zážitok ďalšie dva týždne.
„Bábätká, ako všetci ľudia, sú stvorené, aby boli v interakcii s inými ľuďmi,“ tvrdí Tronick. „Keď som začal pracovať na tomto experimente v 80.-tych rokoch, nemali sme ani tušenia, aké je spojenie s inými ľuďmi pre bábätká dôležité a aký to má silný negatívny dopad na deti, ak im toto spojenie nie je umožnené.“
V jednej štúdii o deťoch v sirotincoch či detských domovoch, kde sú deti kŕmené a obliekané, ale nie sú nosené na rukách, nehovorí sa s nimi ani nehrá sa uvádza, že niektoré z týchto detí doslova prestali rásť a "niektoré deti dokonca i zomreli,“ dodáva Tronick.
Ak ste si pozreli toto experimentálne video, určite ste i vy videli tú úľavu, keď sa matkina tvár zmenila opäť na tú milujúcu, podporujúcu a láskavú. Detský tep, ako aj ostatné systémy sa opäť dostali do normálneho stavu. To naznačuje, že aj pokiaľ sa s dieťaťom zle zaobchádzalo, ale opäť je obklopené milujúcou podporou, začína prospievať a jeho mozog si opäť vytvára zdravé pozitívne spojenia. Preto vedci zdôrazňujú, že je dôležité, aby ste čo najviac reagovali na svoje deti. Pre rozvoj ich mozgu a zdravý psychický vývoj je to skutočne nevyhnutné.
