Somár je jedno z mála domácich zvierat, ktoré sa slepo nepodriaďuje príkazom človeka. Preto jeho meno ľudia používajú na označenie hlupáka. Ale neoprávnene.
Kedysi dávno žil jeden dedko, a ten mal starého somára. Zviera mu dlhé roky slúžilo, keď tu jedného dňa padlo do studne. Chudák dedko zúfalo plakal a snažil sa niečo vymyslieť, aby ho odtiaľ dostal. Ale ako premýšľal celé hodiny, nič nevymyslel. Rozhodol sa teda, že studňu zakope. "Somár je už aj tak starý a vyschnutú studňu som chcel zakopať už dávno," povedal si.
Zavolal si teda na pomoc susedov. Spolu sa chopili lopaty a začali hádzať hlinu do studne. Starý somár rýchlo pochopil, čo sa deje, a začal hrozne híkať. Na prekvapenie každého sa však po chvíli upokojil. Keď dedo nakukol do studne, videl, že somár po každej hodenej lopate hliny robí niečo fantastické. Otriasa hlinu zo seba, zadupáva ju, a tak sa dostáva stále vyššie a vyššie. Dedko a susedia ďalej hádzali hlinu, a somár sa otriasal a postupoval nahor. Keď napokon vykročil zo studne a spokojne odkráčal, každý sa len udivene pozeral.
Aj na nás sú hádzané rôzne smeti a bremená, keď v našom živote padneme a klesneme na dno. Trik ako sa dostať z toho von je v našom vlastnom úsilí otriasť zo seba staré a nesprávne, a urobiť krok hore. Každý problém je príležitosť, ktorá je nám milostivo podsunutá ako možnosť dostať sa z nepríjemnej situácie.
Z každého problému je nejaké východisko, pokiaľ to nevzdáš a nezastavíš sa. Keď ti bude ťažko, nenadávaj druhým do somárov, ale spomeň si na tento príbeh o múdrom zvierati a nevzdávaj to!
