Pred začatím školského roku mám niekoľko rituálov. Jedným z nich je, že si pred prvým zvonením a vstupom detí sadnem na koberec, pustím si hudbu a vytiahnem list, ktorý som v jeden prvý prvácky deň dostala od skvelého rodiča- ocka mojej budúcej prváčky. Bol zasunutý v obálke, ručne maľovanej dievčatkom- mojou budúcou prváčkou.
Čítam si ho a predstavujem si postupne všetky moje deti. Viem, že každý rok, každý mesiac, každý deň je výpoveďou za každého rodiča, ktorý mi svoje dieťa zveril. Vážim si tú dôveru, ďakujem za ňu a dúfam, že to, o čo tento ocko takou skvelou cestou požiadal, sa nám spolu podarí napĺňať. Lebo rovnako ako deti, aj ja ako učiteľka sa učím spolu s nimi sebapoznávaniu, láske, rešpektu a úcte. To najlepšie, čo si vieme dať, je veriť si navzájom, prijímať sa a rešpektovať, že niekedy osobné procesy učenia sa sú dôležitejšie ako školské vyučovanie a že byť človekom je v každej situácii to najdôležitejšie. Tiež snažiť sa stanovovať si ciele, poznať svoje hranice, prekonávať ich pokiaľ je to možné a rešpektovať, ak nie...
List vám predkladám, pretože ak sa rozhodnete obdarovať svoju pani učiteľku, môžete vytvoriť svoju vlastnú variantu, ktorá ju môže potom sprevádzať profesijným životom tak, ako tento list sprevádza mňa už niekoľko rokov. Je to jeden z najkrajších darov, aké som kedy v triede dostala, lebo vyjadruje to, čo som aj ja ako matka cítila, keď som odovzdávala svoje deti ich učiteľom.
Krásny prvý deň Vám všetkým.
Milá pani učiteľka!
S veľkou úctou a rešpektom Vám zverujem do starostlivosti svoju dcéru. Bude s Vami denne po celý školský rok rovnako, ako so svojou rodinou. Zverujem Vám ju dobrovoľne, hoci mám isté rodičovské obavy.
Moja dcéra má v sebe niečo nesmierne cenné- zvedavého, hravého, láskavého ducha. Odkedy sa narodila, cítil som, že mojou úlohou je posilňovať ho a chrániť. Robím to najlepšie, ako viem . Bol by som rád, keby ste to vedela a robila to isté. Preto mi dovoľte ponúknuť Vám niekoľko rád, ktoré Vám môžu pomôcť chápať ju a oceňovať a stať sa tak jej radcom.
Predovšetkým Vás prosím, aby ste ju mala rada a aby ste jej ducha podporovala. Je možné, že moja dcéra nebude najbystrejším dieťaťom vo Vašej triede, ale ak ju dokážete ľúbiť, jej duch bude žiariť. Žiari vždy, keď je sa cíti milovaná a povzbudzovaná a vädne vždy, keď je zraňovaná a ponižovaná.
Jej ľudský um a láskyplný duch ju povedie buď do cieľavedomého a láskyplného života, alebo do budúcnosti, v ktorej sa uspokojí s priemernosťou a rutinou. Kam to bude, závisí od nás všetkých, rovnako, ako od nej samej- no v tomto veku sa všetky zážitky zapisujú hlboko do duše a ja by som si prial, aby neskôr, keď v nich bude čítať svoj budúci život a žiť ho, nemusela mnoho prepisovať.
Preto Vás prosím, prijmite ju s láskou. Chcem, aby sa nevyhýbala náročným úlohám. Chcem, aby vyskúšala svoju silu na tvrdých životných realitách, no v láskyplnom prostredí, chcem, aby nestratila cestou odvahu, ktorá jej vraví, že môže prekonať všetky prekážky, na ktoré narazí. Prosím Vás, posilňujte jej ducha. Začína sa v nej rodiť sebaúcta. Začína si uvedomovať svoje ja, začína chápať kým je a kým sa môže stať.
Jej rozvíjajúce sa JA je však krehké, jej kroky sú zatiaľ neisté a preto bude potrebovať Vašu pomoc, lásku a prijatie.
Povzbuďte ju, ak pôjde slimačím tempom tam, kde by mala bežať a ak bude pasívna, zatiaľ čo by mala viesť druhých.
Koniec- koncov je mladá a tak je vo všetkom svojom konaní niekedy nedôsledná a občas si neuvedomuje zodpovednosť za svoje činy a ich dosah... Potrebuje spätnú väzbu, aby to dokázala vidieť a prijatie, aby to dokázala zmeniť.
Objavujte a posilňujte, prosím, jej schopnosti, podporte ju, aby videla svoje úspechy aj nedostatky a s chuťou ich mohla premieňať na procesy osobného učenia sa svoje vlastné dozrievanie.
Ak to pôde, pomáhajte jej prekonávať všetky prekážky, ktoré brzdia jej vývoj. Dokonca aj vtedy, ak tou prekážkou bude ona sama, či my. Dôverujte jej, verte v ňu a nechajte ju nachádzať cesty, ktorými ich prekoná. Ona sama to vie najlepšie. Prosím, pomôžte jej tým, že jej budete veriť a ľúbiť ju.
Moja dcéra prichádza k Vám, aby sa niečo naučila. Prosím Vás, nesklamte ju. Snažte sa ju učiť zábavným a stimulujúcim spôsobom.
Doteraz žila radostným spôsobom. Poučné skúsenosti získavala celkom prirodzene. Považujte, prosím, jej učenie sa za dôležitejšie, ako štátom dané vyučovanie.
A nakoniec- pomôžte jej objaviť aké vzrušujúce je sebapoznávanie- aby si na konci školského roku uvedomila, čo môže od seba vyžadovať.
Uvedomte si, že v tomto roku budete najdôležitejším človekom v jej živote.
Alebo prijme Vaše hodnoty, alebo ich odmietne. Buď si Vás bude vážiť do konca života, alebo na Vás zabudne , deprimovaná tým, čo ste jej odmietla dať.
Úprimne si želám, aby ste bola predmetom jej obdivu- no toto všetko záleží na Vás.
A..... prosím Vás, nech už prežijete spolu čokoľvek, na konci roku ju objímte a poďakujte jej, že bola súčasťou Vášho života.
Ja Vám za to ďakujem už teraz.
S láskou a nádejou
Otec ................
( Neskôr som zistila, že originálna myšlienka tohto listu nepochádzala od rodiča, ktorý mi list poslal, no pre mňa bol a je jedinečný. Bohužiaľ už autora toho originálu vypátrať nedokážem, no najpodstatnejšie bolo podeliť sa o túto krásnu skúsenosť. Podobnú verziu som dokonca objavila v knihe Aladinov faktor od Jacka Canfielda. No Vám prikladám verziu, ktorú som dostala ja sama. )
A aby som sa vrátila k nadpisu, Najkrajší dar , aký som kedy dostala v prvý školský deň...
tým najkrajším darom sú deti, ktoré sa v priebehu roku stávajú mojimi deťmi. Ďakujem rodičom, ktorí nám ich s úctou, rešpektom, láskou i láskavými rodičovskými obavami zverujú.
Autorka je učiteľka na základnej škole PaedDr. Noščáková Ľubica
