Prečo francúzske deti jedia všetko a tie vaše majú akurát so všetkým problémy?

Stále pribúda počet zdravých detí, ktoré už od narodenia postupne odmietajú určité druhy zeleniny, ovocia, majú problém s konzistenciou jedla alebo jeho vôňou. Vo Francúzsku takéto deti nestretnete často.
Stále pribúda počet zdravých detí, ktoré už od narodenia postupne odmietajú určité druhy zeleniny, ovocia, majú problém s konzistenciou jedla alebo jeho vôňou. Vo Francúzsku takéto deti nestretnete často. / Foto: Bigstock

Stále častejšie sa stretávame s tým, že sa rodičia sťažujú, že ich deti nechcú jesť vybrané potraviny alebo jedlá. Žiadne ochorenia im lekári nediagnostikujú, no napriek tomu, mnohé už od narodenia postupne odmietajú určité druhy zeleniny, ovocia, majú problém s konzistenciou jedla alebo jeho vôňou. Hovorí vám to niečo? Poznáte ten pocit frustrácie, keď sa spotení trápite v kuchyni, len aby vaše dieťa zjedlo aspoň zopár lyžíc zdravého jedla? Možno sa inšpirujete mamami a autorkami kníh, ktoré si (ne)jedenie detí zobrali pod drobnohľad po tom, čo sa ocitli žiť vo Francúzsku a uvideli na vlastné oči, že gurmánmi sa deti nemusia narodiť, ale možno ich vychovať.

Jednou z nich je nich je novinárka Pamela Druckermanová, ktorá vo svojej knihe A dosť! Francúzske deti nevystrájajú pri jedle fascinujúco opisovala svoju životnú skúsenosť, ako sa vo Francúzsku už v jasliach a materskej škole stretávala s malými gurmánmi- deťmi, ktoré s nadšením ochutnávali jedlá od výmyslu sveta. Niečím, čo vo svojej rodnej Amerike, kolíske problémových jedákov, nikdy nevidela. Tu bolo bežné, že deti jedávali iba jeden druh potravín, reštaurácie ponúkali špeciálne detské ( nutrične katastrofálne ) menu a nikto sa nad týmto trendom nepozastavoval.

Druhou je Kanaďanka Karen Le Billonová, ktorá sa presťahovala s manželom do Francúzska a rovnako ako Druckermanovej, aj jej sa francúzska kultúra a výchova intenzívne dotkla. Napísala knihu Francúzske deti jedia všetko, kde sformulovala 10 základných pravidiel, ktoré Francúzi využívajú pri výchove svojich detí a ich budovaní vzťahu k zdravému jedlu.

Ak je teda aj vaším cieľom vychovať malého gurmána, čítajte ďalej.


V čom je francúzske stolovanie detí už na prvý pohľad iné?

Pamela vo svojej knihe s nadšením opisovala, ako francúzski rodičia bez problémov s deťmi chodievali do reštaurácií. Neboli to žiadne fast foodové zariadenia, ani reštaurácie, kde každé dieťa dostane na výber z klasického detského menu: rezeň s hranolkami, hamburger alebo paradajkové špagety. Boli to úplne normálne reštaurácie pre dospelých, kde nikto nebral ohľad na deti- žiadne špeciálne menu, žiadne detské stoličky, ba ani detské kútiky. Nikto z hostí nebol po prvých 5 minútach stolovania vystresovaný, utišoval dieťa na rukách alebo sa dohadoval, čo a koľko z plného taniera kto musí skonzumovať. Vidieť stolovať francúzske rodiny bol jednoducho zážitok.

Jej prvý detailný kontakt s pravidlami francúzskeho stolovania bol v jasliach a materskej škole, kde vodila svoju dcérku. Začiatkom každého týždňa, keď ju nechávala v jasliach, kontrolovala jedálniček, ktorý kuchári starostlivo deťom pripravovali z kvalitných najrozmanitejších surovín. Jeden deň v týždni sa mohla zúčastniť ich spoločného obeda a v nemom úžase pozorovala, ako sa 2-ročné deti kŕmia jedlami, ktoré v jej domovine neochutnali ani mnohí dospelí. Už prístup samotných učiteliek bol úplne iný. Jedlu ako takému sa tu venovala omnoho väčšia pozornosť.

Učiteľka sa postavila pred deti a so záujmom opisovala každé jedlo, ktoré o chvíľu deti mali konzumovať. „Toto je paradajkový šalát v náleve z vínneho octu, príloha je hrášok, mrkva, cibuľka v paradajkovej omáčke.“ „Potom budeme jesť rybu,“ ukazuje názorne učiteľka bielu šupinatú rybu v maslovej omáčke. „Ďalší bude plesňový syr Le Bleu“ a ukazuje na kúsky syra a nakoniec predstaví dezert, čo vyzerá veľmi chutne a sviežo.

Druckermanová dodáva, že „keby jedlo nebolo na miniatúrnych tanieroch, nakrájané na drobné kúsky a podaktorých zo stolovníkov by nebolo treba upozorniť, aby nezabudli povedať ďakujem, pokojne by mohlo ísť o obed v luxusnej reštaurácii.“

Strava Francúzov je od malička plná čerstvých potravín a zvyknú si na ňu natoľko, že im polotovary a vysoko spracované potraviny jednoducho nechutia. A hoci ani vo Francúzsku nie sú všetky deti ideálne a jedia každé ponúknuté jedlo bez problémov alebo milujú všetky druhy zeleniny, nikdy to nenaberá absurdné rozmery ako v mnohých iných krajinách. Nie je im dovolené vynechávať celé kategórie farieb, výživových prvkov a konzistencie len z toho dôvodu, že sú pre nich príliš chrumkavé či mazľavé. Extrémna vyberavosť detí, čo sa v mnohých krajinách zdá normálna, je podľa Francúzov „nebezpečná porucha príjmu potravy alebo prinajmenšom veľmi zlý zvyk.“

Nielen v anglofónnych krajinách sa hitom stali knihy a články s kuchárskymi tipmi, ako deťom zamaskovať v jedle zeleninu do mäsových guličiek, syrových cestovín alebo mixovaných polievok.

Francúzi toto v žiadnom prípade nerobia. Nepoužívajú pri stole ani televíziu, tablety či telefóny, aby ochromili vnímanie detí a natlačili do nich, čo sa dá, kým spozornejú. K jedlu pristupujú úplne inak. Stolovanie je o jedle, o jeho vychutnávaní a príprave malého človeka na zodpovedný život aj v oblasti výživy. Ako teda možno vychovať malého gurmána?

Obe autorky sformulovali niekoľko pravidiel, ktoré vo svojej kultúre v rámci stolovania nenašli a sú presvedčené, že práve tieto zvyky sú zodpovedné za to, že francúzske deti nemajú problém s jedením. Tu je niekoľko z ich:

 

1) Detské jedlo neexistuje. Deti jedia úplne rovnaké jedlá ako ich rodičia.

Vo Francúzsku neexistuje možnosť, že by dieťa dostávalo iné jedlo, ako má zvyšok rodiny. Deti si nevyberajú jedlá na objednávku a žiadne výnimky nie sú povolené. Ak prechádza dieťa z dojčenskej stravy na dospelácku, možno mu to uľahčiť tým, že  budete variť jedlá, ktoré chutia všetkým. Ak však dieťaťu jedlo nechutí, iné nedostane. Je neprípustné nahradiť odmietnutý pokrm jedlom, ktoré má dieťa rado.

 

 

2) Počas dňa sa jedáva len vo vymedzenom čase.

Už malí Francúzi jedia v rovnakých intervaloch ako dospelí, čo je pre mnohých z nás nemysliteľné. Mnohí rodičia podávajú deťom do ruky nejakú stravu každú chvíľu. Francúzi majú tri hlavné jedlá počas dňa a jeden sladký olovrant o 16:00, ktorý nazývajú “le goûter”. Tento systém sa dodržiava už v predškolských zariadeniach.

 

 

3) Žiadne maškrty počas dňa. To, že človek pociťuje hlad je v poriadku.

Na maškrty je tu olovrant. Zväčša sa na ňom podáva čokoláda a mlieko, ovocie, prípadne koláč. Počas inej fázy dňa deti prístup k sladkostiam či slaným čipsom nemajú.

Deti by mali poznať prirodzený pocit hladu. Ako hovoria Francúzi: „Hlad je najlepším korením jedál.“ Ak sme hladní, omnoho intenzívnejšie vnímame chute a do mnohých sa ľahko zamilujeme. Ak sú tiež deti hladné a nie priebežne kŕmené, najedia sa viac nutrične bohatšieho jedla počas hlavných chodov.

 

 

4) Rodiny jedávajú spolu a tento okamih je pre nich špeciálny.

Francúzi vždy stolujú na úrovni. Le Billon hovorí, že „francúzske deti nikdy nejedia bez obrusu na stole.“ Všetko má svoju vážnosť a podčiarkuje špeciálnosť tejto príležitosti, preto sa aj deti správajú počas stolovania najlepšie ako vedia.

Počas stolovania sa tiež veľa hovorí o jedle. Deti musia poznať potraviny, ktoré jedia. Kulinárske vzdelávanie prebieha prevažne počas jedenia, prípadne počas spoločného varenia alebo pečenia. Rozhovory o jedle ich utvrdzujú tiež v tom, že jedlo je zmyslový zážitok a nielen výživa. Dokonca aj dospelí chlapi sa nebavia na svojich stretnutiach o ženách, ale o jedle. Dobré jedlo má jednoducho u Francúzov výnimočné postavenie.

 

 

5) Jedlo nie je odmena, trest alebo úplatok.

Jedna z najčastejších chýb rodičov je, že jedlo používame ako úplatky. ( „Keď budeš dobrý u lekárky,....dostaneš doma zmrzlinu.“ ) V dospelosti sa potom mnohí uplácajú rôznymi maškrtami sami, ak majú napríklad náročnejšie obdobia v práci či depresie zo vzťahov. Tento nebezpečný návyk sa buduje práve v detstve.

 

 

6) Pánom chladničky je vždy rodič.

Dieťa nemôže svojvoľne otvárať chladničku a vyberať si z nej, čo sa mu zažiada. Znižuje to nielen počet skonzumovaných nezdravých sladkostí, ale aj chaos v domácnosti. Vždy sa musí spýtať a rodič má pod kontrolou, čo v ten deň dieťa jedlo a čo si môže dovoliť skonzumovať.

 

 

7) Zelenina má na stole prioritu– vždy je prvá.

Zelenina ma prioritné postavenie a podáva sa zásadne prvá, keď sú deti najhladnejšie.

Rôzne druhy šalátov či iba postrúhaná mrkva sa blysnú na stole vždy ako prvý chod. Variantom prípravy sa medze nekladú, akurát by mala byť zelenina čerstvá.

 

 

8) Nemusí ti to chutiť, ale musíš to ochutnať.

Ani francúzskym deťom nechutí každá potravina. Pravidlom však je, že nemôžu odísť od stola, ak naservírované jedlo neochutnali.

Ak sa jedlo aj na prvý krát neujalo, je potrebné ponúknuť ho opätovne. Najčastejšou chybou je, že mnohí rodičia aj ponúknu opakovane dieťaťu nejakú potravinu, no ak ju viackrát odmietne, vzdajú to. Francúzi považujú ponúkanie jedla doslova za misiu. Francúzi veria, že každý druh zeleniny je bohatý na iné živiny a považujú za svoju povinnosť dieťa o tieto dary neochudobniť, ale naopak obohatiť. Posvätným pravidlom teda zostáva: Skúšať a skúšať dokola a pravidelne. Vybrané potraviny sa jednoducho musia stať súčasťou jedálnička dieťaťa a jediné, v čom si môžu ulahodiť, je forma ich spracovania. Brokolica ako polievka, vyprážaná či zapekaná? Nie je to podstatné. Faktom je, že brokolica sa stane súčasťou detského pravidelného jedálnička.

Ak dieťaťu jedlo nechutí, rešpektujte to. Nehrajte sa na väzenských dozorcov. Snažte sa byť hraví a dieťa za ochutnanie oceniť. Vaše ciele sú dlhodobé – chcete, aby si dieťa brokolicu obľúbilo a nie, aby ju pod tlakom raz v živote zjedlo.

 

 

9) Jedlo si vyžaduje dostatok času. Pomáha nám budovať vzťahy.

Schopnosť sedieť trpezlivo s blízkymi ľuďmi za stolom, debatovať s nimi o čomkoľvek a užívať si túto konverzáciu, je veľmi dôležitá životná zručnosť. Už mnoho výskumov dokázalo, že práve pri rodinnom stolovaní sa budujú tie najpevnejšie putá a tu sa odohráva ten každodenný rodinný život. Žiadne večere pri televízii, každý vo svojej izbe, každý v inom čase... Rodiny majú jedávať spolu a rozprávať sa o prežitom dni.

 

 

10) Jedlo nie je zápas.

Nikdy nedopustite, aby vaše dieťa na vás videlo zúfalstvo, ako veľmi chcete, aby jedlo zeleninu. Buďte pokojní a správajte sa rozumne, ale rozhodne.

 

 

11) Rodič vyberá kvalitu a dieťa kvantitu.

Zdravé dieťa vie posúdiť, kedy má dosť. Nenúťte ho zjesť všetko, čo má na tanieri. Ak mu naopak veľmi chutí, neponúkajte mu iniciatívne viac. Počkajte, či si vypýta samé.

 

 

Pre mnohých rodičov možno znejú tieto pravidlá ako krutovláda, no Francúzi ich vnímajú ako veľký krok k osamostatňovaniu a vnímaniu svojej zodpovednosti, čo do svojho tela človek prijíma. Kulinárske vzdelávanie je neodmysliteľnou súčasťou francúzskej výchovy a o tom, že je dobré, niet pochýb. Francúzi patria medzi najzdravšie národy a majú medzi Európanmi najmenšie percento obéznych ľudí [1].

 

Cieľom rodičov má byť vychovať nezávislého stravníka, ktorý si jedlo nielen vychutná, ale dokáže kontrolovať aj svoj apetít.

 

 



[1] Why so few French are fat? Business Week. 3 July 2001.
Pamela Druckermanová: A dosť! Francúzske deti pri jedle nevystrájajú
Pamela Druckermanová: 100 trikov francúzskej výchovy
Karen Le Billonová: Francúzske deti jedia všetko
Čítajte viac o téme: Zdravie, Zdravé stravovanie
Zdieľať na facebooku