Šťastie v školách: Ako upozorňovať na chyby

Všetci  občas robíme chyby. Niektorí sa na ne hnevajú, uzatvárajú sa do seba, nechcú v danej úlohe pokračovať ďalej. No sú aj takí, ktorí si z chýb berú poučenie, snažia sa ich odstrániť, napraviť a vďaka tejto ceste sa posúvajú ďalej. Keď Edison premýšľal, ako by mohla žiarovka svietiť, vyskúšal ako vlákno desaťtisíc kombinácií rôznych materiálov. Niekto sa ho vtedy spýtal, že ako môže po toľkých neúspešných pokusoch pokračovať ďalej. On však povedal, že to nevníma ako neúspechy. Povedal, že rozpoznal viac ako desaťtisíc spôsobov, ktoré nefungujú a každý jeden ho posunul ďalej k tomu, ktorý fungovať bude. Tento veľký človek chyby považoval za prospešné, teda  za niečo, čo ho posúvalo stále ďalej. Neúspech je jedným z najväčších učiteľov.

Čomu nás môže naučiť neúspech?

1. Neúspech nás učí pokore. Konfrontuje nás s našimi obmedzeniami a ukazuje nám, že nie sme neprekonateľní.

2. Neúspech nám ukazuje, ako môžeme opraviť priebeh našej činnosti. Dáva nám príležitosť skúšať inú cestu.

3. Neúspech nás učí, že nemôžeme mať vždy všetko. Niekedy to jednoducho nevyjde, aj keď sa veľmi snažíme.

4. Neúspech nás učí o sile nášho charakteru. Provokuje nás, aby sme po prehre siahli hlbšie k našim zdrojom.

5. Neúspech nás učí vytrvalosti.

6. Neúspech nás učí, že porážka sa dá prežiť. Neuspieť nie je hanba. Hanba je báť sa vstať a skúsiť to znovu.

Je dobré, keď aj žiaci pozerajú na svoje neúspechy z tejto perspektívy. Je dobré,  keď ich berú ako niečo, čo im má pomôcť a nie ich zabrzdiť. Nie vždy sa však na chyby v školách pozerá práve týmto spôsobom. Niekedy zlá známka žiaka poníži, domotivuje, zníži sebavedomie. Možno by v tej chvíli stačilo, aby sa na zlyhania a chyby, ktoré robia žiaci, pozeralo inými očami. Boli by zo svojich zlyhaní motivovaní a nie apatickí. Zvedavosť je prirodzená vlastnosť človeka. Ak ju chceme v študentoch v školách podnecovať i vnímanie neúspechu a kritika žiakov by mala byť v centre našej pozornosti.

Ako teda upozorňovať na chyby tak, aby to čo najmenej bolelo?

1. Začnite chválou

Toto je chronicky známa vec. Problém je však v tom, že často na ňu zabúdame. Niekedy nemáme čas, niekedy nemáme na to náladu. Keď chceme žiaka upozorniť na chyby, najprv by sme ho mali pochváliť za dobre vypracované úlohy, napríklad v nejakom teste a podobne. Stáva sa však, že žiak má všetko zle a vtedy treba byť úprimný a povedať, že veľmi by ste ho chceli za niečo pochváliť, ale, bohužiaľ, nemáte za čo. Tiež je potrebné poznamenať, že mu držíte palce, aby to v budúcnosti zvládol.

2. Pri upozorňovaní na chyby nech si druhí zachovajú dôstojnosť

Niekedy v časovej tiesni, z vyčerpanosti alebo z iných dôvodov nakričíme do iných, ponížime ich pred skupinou ľudí alebo iným negatívnym spôsobom prejavíme nesúhlas s tým, čo urobili. Takto sú nešťastní dvakrát. Raz zo svojho zlyhania a druhýkrát z poníženia. Ponechaniu dôstojnosti sa niekedy venuje naozaj málo pozornosti. Často nás nikto neučil všímať si aj pocity iných, nielen tie vlastné. A popri tom ponechanie dôstojnosti je veľmi dôležité. Človeku musí zostať nádej aj pri zlyhaní. Vďaka nádeji a vlastnej dôstojnosti človek nazbiera silu ísť ďalej. V opačnom prípade je to veľmi zložité.

3. Namiesto príkazov skúste dávať otázky

Skúsení učitelia pri otázke, ako kritizovali žiakov, často spomínajú, že namiesto príkazov im ponúkali návrhy, akoby sa dala vec urobiť alebo sa ich spýtali, ako by to chceli urobiť. Nikdy nehovorili: „Urobte to takto!“ Namiesto toho hovorievali: „ Čo keby ste skúsili toto? Nešlo by to urobiť takto? Nedalo by sa to napísať takto?“

4. Chváľte aj za najmenšie zdokonalenie

Dôležité je aj slabších žiakov popohnať k úspechu, a to sa dá aj pomocou pochvaly za maličké zdokonalenia. Dôležité je porovnávať vlastné žiakove úspechy či napredovania a nie porovnávať jednotlivých  žiakov navzájom. Niekedy stačí naozaj malý záujem, podnet, láskyplná veta a žiak môže získať novú chuť do učenia.

5. Odstráňte strach z chyby

Keď poviete komukoľvek, že je hlúpy a neschopný vykonávať nejakú činnosť, že ju robí úplne zle, zničíte jeho snahu zlepšiť sa. Použite opačný prístup a povzbudzujte, povedzte, že to nie je ťažké, dajte najavo vieru v jeho schopnosti, presvedčte ho, že to zvládne. Takýto žiak sa určite bude vynasnaží, aby tieto vaše slová potvrdil. Žiaci musia cítiť, že chyba nepredstavuje koniec všetkému. Musíte im dať nádej, že chyba sa dá napraviť,  ale musia veľmi chcieť.

6. Dôverujte žiakom

Žiaci musia cítiť, že im veríte a že im držíte palce. Pri takomto vnímaní svojej osoby sa budú snažiť viac ako za iných okolností. Takmer každý človek sa snaží žiť v súlade s tým, ako sa ľudia na neho pozerajú. Ak žiaci vycítia váš záujem o ich osobu, budú sa snažiť viac.

Každý žiak je iný a nedá sa tvrdiť, že všetky zásady na každého žiaka platia na sto percent. V niektorých prípadoch sú problémy oveľa vypuklejšie a vyžadujú starostlivosť odborníkov z oblasti psychológie alebo psychiatrie. Ale vo všeobecnosti mnohé z uvedených zásad  robí život v škole nielen spokojnejší, zmysluplnejší, ale hlavne šťastnejší.