Koľkokrát sme v živote stáli pred rôznymi dilemami? Učiť sa? Neučiť sa? Ísť na tréning alebo zabočiť do pivárne? Odpísať úlohu alebo ju vymyslieť sám? Uvariť zdravé jedlo alebo si kúpiť hamburger? A takto by sme mohli pokračovať ďalej. Vždy máme na výber. Môžeme si vybrať čestnú a zároveň ťažšiu cestu alebo môžeme dôjsť do cieľa aj skratkou.
Hovorí sa však, že každým podvodom alebo zjednodušením situácie prichádzame zároveň aj o svoje sny. Čo z takej radosti, ktorá nevznikla čestným spôsobom? Trochu zahreje, ale chvenie v duši veru nevyvolá. Ani úctu k sebe samému.
Hoci o tomto všetkom vieme aj napriek tomu často hľadáme jednoduchšie riešenia. A deň za dňom ubieha. Čo sa však deje s naším ja? Zvyká si. Výčitky svedomia sa zmenia na maličké červíčky a po čase už aj ani tie necítime. Okolie, ktoré žije často podobne, ba ešte horšie, nás len utvrdí v tom, že nerobíme predsa nič zlé. A tak pomaly a nebadane podvody, klamstvá, lenivosť a výhovorky prijmeme za svojich spoločníkov a prestaneme nad všetkým tým premýšľať. Veď predsa doba je taká rýchla a prečo práve my by sme mali premýšľať nad sebou?
Hovorí sa, že usmiati, vždy veselí deduškovia a babičky s otvorenou náručou a dobrou radou pre všetkých sú tí, ktorí v živote nekráčali skratkami. Spomínaní milí ľudia patria do kategórie, ktorá kráčala priamo po svojej ceste. Hoci aj mnoho razy spadli a boli na dne, nevzdali sa a vstali. Boli vždy sami sebou, túžba splniť si sen ich poháňala vpred a ich čisté svedomie je dnes silou aj pre iných.
Motivátori a psychológovia zistili, že existujú tri spôsoby života. Niekedy je dobré zastaviť sa a spýtať sa samých seba na celkový pocit a kvalitu svojho života. Do ktorého z troch spôsobov života by ste zaradili svoj život?
ŽIVOT V KLIETKE ( sprevádza ho pocit STRACHU)
Mnohí ľudia prežívajú život obmedzený klietkou minulosti alebo očakávaniami druhých. Nikdy sa neodvážili skúsiť niečo neznáme alebo zrušiť hranice, ktoré si postavili sami alebo ich postavili iní. Často majú pocit, že svet ich prinútil k istému spôsobu existencie a nedovolí im uniknúť, pripútal ich k falošným alebo nesprávnym očakávaniam. Cítia sa priviazaní k miestu, kde žijú, spútaní zážitkami, ktoré nikdy nedokázali prekonať, vystrašení, že by mohli mnohých okolo seba sklamať. Väčšinou robia to, čo im prikážu iní. Výsledok je väčšinou taký, že svoje správanie a želania prispôsobujú tak, aby ich okolie odmenilo. Po čase sa táto skutočnosť stane pre nich prijateľná a stane sa ich bežným spôsobom života. Pokiaľ sa im dostáva pozornosť, starostlivosť a odmena, život v klietke má niečo do seba.
Tento spôsob života nazývame aj uväznený a poslušný život. Samozrejme, existujú cesty, ako sa dá vyslobodiť z klietky. Buď je to tak, že nás na slobodu vypustí sám život nastavením nečakaných náhod a situácií. Druhý spôsob predstavuje vedomé úsilie, pri ktorom si vyberáme nový sebaobraz a svoje úsilie aktívne zameriame smerom, ktorý nás privedie k vedomej premene osobnosti. Ľudia v klietke sa cítia, akoby nemali žiadny potenciál. Majú pocit, že ich obmedzujú vonkajšie podmienky. Sústavne si dávajú otázku: „Prežijem?“
POHODLNÝ ŽIVOT (sprevádza ho pocit NUDY)
Život mnohých z nás nie je taký strašný ako život v klietke. Vďaka svojej práci, nadšeniu a šťastným okolnostiam žijú život, ktorý môžeme považovať za pohodlný. Cítia, že žijú aktívny život a sú zaň vďační. Uvedomujú si, že urobili akýsi výmenný obchod. Viac hodín v práci – znamená viac majetku. Vidia, že podobne žijú aj rovesníci, a tak to nikto nerieši. Roky ubiehajú, človek si zvykne, ale niekedy sa do nich zavŕta červík pochybnosti. Naozaj som toto chcel? Naozaj žijem svoj vlastný život? Nie som v skutočnosti tvorivejší, spontánnejší, zábavnejší, ako sa javím?
A tak, aj keď sa pohybujú len po vychodených chodníčkoch a nie sú uväznení v klietke, sa po čase začnú cítiť ako v pasci. Ak niekto v tomto svojom vnímaní života cíti NEPOKOJ a NEZMYSLUPLNOSŤ, nekráča správnou cestou. Ľudia žijúci v pohodlí sa aktívne snažia realizovať svoj potenciál, ale majú strach, že už dosiahli vrchol. Títo ľudia chcú mať pestrejší, tvorivejší, slobodnejší život, chcú cítiť väčšie spojenie s inými ľuďmi a dávajú si otázku: „ Budú ma akceptovať a budem mať úspech?“ Potrebujú niekam patriť a cítiť spokojnosť.
ŽIVOT SO ŽIVOTNÝM NÁBOJOM
V emočnej výbave takéhoto človeka nemajú miesto nuda, odcudzenie, nepokoj a bezcieľnosť. Život považujú za zmysluplný, vzrušujúci a s neobmedzenými možnosťami. Nie sú to pasívni účastníci života, sami si vytvárajú svoju realitu, túžia po výzvach a nezávidia iným. Nespochybňujú svoje dobré vlastnosti a silné stránky, ale sústreďujú sa na to, ako prispieť svetu, snažia sa robiť pozitívne a zmysluplné veci. Ak prídu prekážky, problémom sa venujú starostlivo a sústredene, ale postupujú vpred. Ľudia so silným životným nábojom si užívajú svoju cestu bez ohľadu na to, aké prekážky ich na nej postretnú, s nadšením zdolávajú životné výzvy a formujú svoje ciele. Vedia, že ich práca nikdy nekončí, majú však radosť z toho, že nanovo tvarujú seba a skutočnosti okolo seba. Tešia sa z príležitostí na zmenu a rast. Sústreďujú sa na to, aby svetu slúžili a niečím mu prispeli. Ich krédo znie: „Nepýtaj sa, čo od sveta dostávaš, ale čo môžeš svetu dať ty.“
Odborníci zistili, že ľudia väčšinou prechádzajú všetkými štádiami. Najprv poslušne súhlasia, potom si začnú presadzovať svoj názor, ale stále spolupracujú, až nakoniec objavia svoje možnosti a poslanie. Život so životným nábojom zvyčajne začne lákať až potom, keď sme urobili to, čo sa od človeka očakávalo.
Keď človek žije plný, energiou nabitý život, zbadá, že má vyrovnanú, spoľahlivú, optimistickú a trvalú energiu. Cíti sa plný energie, je plne zainteresovaný na svojej činnosti a s nadšením sa pozerá na svoj život aj budúcnosť.
Odporúčaná literatúra: Brendon Burchard: Životný náboj / Foto:
