Drahí rodičia,
viem, že sa strachujete. Každý deň chodí Vaše dieťa domov a rozpráva Vám príbehy o TOM dieťati. O TOM, ktoré vždy niekoho udiera, strká, štípe, škrabe a možno dokonca hryzie ostatné deti. To dieťa, ktoré vždy drží moju ruku, keď kráčame chodbou. To dieťa, ktoré má špeciálnu značku na koberci a niekedy by radšej sedelo na stoličke ako na koberci. To dieťa, ktoré muselo opustiť centrum so skladačkami, lebo skladačky nie sú na hádzanie. To dieťa, ktoré preliezlo plot ihriska práve vo chvíli, keď som mu hovorila, aby s tým ihneď prestalo. To dieťa, čo rozlialo spolužiakove mlieko na podlahu v záchvate hnevu. Naschvál. Zatiaľ, čo som sa na neho pozerala. A potom, čo som ho vyzvala, aby to poupratoval, vyprázdnil CELUČIČKÚ papierovú rolku. Naschvál. Zatiaľ, čo ja som sa na neho pozerala. TO dieťa, čo sa SKUTOČNE znížilo v telocvični k slovu začínajúcemu na F (pozn. redakcie: z anglického slova fuck).
Máte strach, že TOTO dieťa by mohlo ubrať z pokroku vášho dieťaťa. Máte obavy, že berie priveľa môjho času a energie a to nie je pre Vaše dieťa spravodlivé. Máte obavy, aby skutočne niekomu jedného dňa neublížilo. Máte obavy, že ten „niekto“ môže byť Vaše dieťa. Máte strach, že Vaše dieťa začne byť rovnako agresívne, aby dostalo to, čo chce. Máte obavy, aby nezačalo akademicky zaostávať, pretože Vás neupozorním na to, že sa trápi s držaním ceruzky. Viem.
Vaše dieťa tento rok v tejto triede a v tomto veku nie je TÝMTO dieťaťom. Vaše dieťa nie je dokonalé, ale vo všeobecnosti nasleduje pravidlá. Je schopné deliť sa o hračky pokojne. Nehádže nábytok. Zdvíha ruku, ak chce niečo povedať. Pracuje, keď je čas pracovať. Môžem mu veriť, že pôjde rovno do kúpeľne a znova späť bez žiadnych vylomenín. Myslí si, že slovo na F znamená „hlúpy“. Viem.
Viem a bojím sa tiež...
Mali by ste vedieť, že ja sa bojím celý čas. O VŠETKÝCH z nich. Mám obavy o úchop ceruzky Vášho dieťaťa, o výslovnosť hlások ďalších detí, o veľkú plachosť jedného drobného dieťaťa a pravidelne prázdny desiatový box iného. Bojím sa, že Emkin kabát nie je dosť teplý a že Peťkov otec na neho kričí, pretože píše písmeno B naopak. Väčšina mojich ciest domov je plných obáv.
Ale viem, že Vy chcete hovoriť o TOM dieťati. Peťkovo opačné B Vášmu dieťaťu nijako neublíži.
Ja chcem hovoriť o TOM dieťati tiež, ale je tak mnoho vecí, ktoré Vám povedať nemôžem.
Nemôžem Vám povedať, že bolo adoptované, keď malo 18 mesiacov.
Nemôžem Vám povedať, že je na diéte kvôli alergiám, a preto je TAKMER STÁLE hladné.
Nemôžem Vám povedať, že jeho rodičia sú práve v strede ťažkého rozvodového konania a zostáva so starou mamou.
Nemôžem Vám povedať, že sa začínam obávať, že jeho starká pije...
Nemôžem Vám povedať, že jeho lieky proti astme ho rozrušujú.
S láskou by som Vám to povedala, ale nemôžem.
Nemôžem Vám povedať, že navštevuje logopéda a jeho sedenia ukazujú na oneskorený vývin reči a logopedička cíti jeho agresivitu spojenú s frustráciou neschopnosti riadne komunikovať.
Nemôžem Vám povedať, že sa stretávam s jeho rodičmi KAŽDÝ týždeň a väčšinou obaja rodičia na týchto stretnutiach plačú.
Nemôžem Vám povedať, že mám s TÝMTO dieťaťom tajný signál, ktorým mi vždy ukáže, keď si chvíľku potrebuje sadnúť samé.
Nemôžem Vám povedať, že TOTO dieťa sedí zvyšok času schúlené v mojom lone, pretože mi hovorí: „Je mi lepšie, keď počujem vaše srdiečko, pani učiteľka.“
Nemôžem Vám povedať, že dôsledne sledujem a dokumentujem jeho agresívne správanie už 3 mesiace a znížilo sa z 5 incidentov za deň na 5 incidentov týždenne.
Nemôžem Vám povedať, že mám dohodu s tajomníčkou školy, že ho k nej môžem poslať po „pomoc“, keď mu poviem, že potrebuje zmeniť klímu.
Nemôžem Vám povedať, že som sa postavila v zborovni na porade a so slzami v očiach úpenlivo prosila, aby pri ňom zavreli jedno oko, aby boli na neho milí, aj keď sú frustrovaní, keď niekoho udrel ZNOVA PRIAMO PRED OČAMI UČITEĽA.
Problémom je, že je TAK VEĽA VECÍ, ktoré Vám nemôžem povedať o TOMTO dieťati. Nemôžem Vám dokonca povedať ani tie dobré veci.
Nemôžem Vám povedať, že jeho úlohou v triede je polievať kvety a že srdcervúco plakal, keď sme sa vrátili po zimných prázdninách a jedna kvetina umrela.
Nemôžem Vám povedať, že každé ráno sa bozkom lúči so svojou sestrou a šepká jej: „Si moje slniečko“, predtým ako mama odtlačí kočík preč.
Nemôžem Vám povedať, že vie viac o búrkach ako väčšina meteorológov.
Nemôžem Vám povedať, že často počas času na hranie prosí, aby sme mu pomohli ostrúhať ceruzku.
Nemôžem Vám povedať, že často svojmu najlepšiemu kamarátovi hladí vlásky, keď majú oddych.
Nemôžem vám povedať, že keď jeho spolužiak plače, ponáhľa sa s jeho obľúbenými vecami za ním.
Problémom je, drahí rodičia, že ja môžem s Vami hovoriť, iba o VAŠOM dieťati. Takže všetko, čo Vám môžem povedať, je toto:
Ak sa niekedy, z hocijakého dôvodu, VAŠE dieťa alebo akékoľvek iné dieťa stane TÝM dieťaťom...
Budem s Vami komunikovať pravidelne, jasne a láskavo.
Uisťujem vás, že na všetkých našich stretnutiach sú vždy po ruke papierové vreckovky a ak mi dovolíte, budem držať Vašu ruku, keď budete plakať.
Budem obhajovať a podporovať Vaše dieťa a rodinu, aby ste dostávali tú najlepšiu podporu odborníkov a budem s nimi spolupracovať tak, ako to len bude možné.
Uisťujem Vás, že VAŠE dieťa dostane lásku a pozornosť navyše, keď to bude potrebovať.
Budem hlasom Vášho dieťaťa v komunite školy.
Bez ohľadu na to, čo sa stane, neprestanem sa starať a hľadať dobré, úžasné, výnimočné a nádherné veci na vašom dieťati.
Budem jemu i VÁM tieto veci pripomínať znova a znova.
A keď nejaký rodič príde za mnou so strachom o VAŠE dieťa...
Poviem im všetkým presne to isté znova a znova.
S láskou,
učiteľka
Tento blog napísala Amy Murray, riaditeľka škôlky, v Calgary French & International School v Kanade. Jej slová sú otvoreným listom rodičom, ktorých deti chodia domov a hovoria o inom dieťati, ktoré je násilné, nadáva a často sa v triede hnevá. Je venovaný rodičom, ktorí sa možno strachujú o svoje deti a možno ich aj negatívne voči tomuto dieťaťu doma manipulujú.
Zdroj: missnightmutters.com // Foto: Tumblr.com
