Sebaistota, sebadôvera, sebaúcta a sebapoznanie pomáhajú vytvárať mierumilovnejšie prostredie pri výchove detí. Všetky tieto slová začínajú písmenom "s" a rovnakým začiatkom v tvare "seba". Toto nám naznačuje, ako je v živote veľmi dôležité venovať sa sebe. Venovať sa sebe znamená byť vnútorne slobodným a zároveň nezávislým od ovládania inými a tiež zodpovedným za svoj život. Takýto človek dokáže vytvárať mierumilovnejšie prostredie v kontakte s dospelými i deťmi. Slobodu si často chybne zamieňame s chaosom a nasledujúce vety od Carla R. Rogersa túto skutočnosť vystihujú jednoduchým spôsobom:
„V človeku existuje živý základ organizovaného hodnotiaceho procesu. Je to schopnosť prijímať spätné informácie na základe prežívania, ktoré umožňujú neustále korigovať svoje správanie a reakcie tak, aby človek dosiahol maximálne možné naplnenie. Keď sú ľudské bytosti vnútorne slobodné a volia si to, čo si vážia, majú tendenciu ceniť si tie objekty, zážitky a ciele, ktoré prispievajú k ich rastu, prežitiu a rozvoju pozitívnych vzťahoch s inými ľuďmi. Takéto ľudské bytosti nemôžu deštruktívne konať proti sebe a proti iným. Ľudia, ktorí sú v kontakte so svojím prežívaním si začínajú ceniť úprimnosť, nezávislosť, sebaovládanie, sebapoznanie, citlivosť na spoločenské problémy, zodpovednosť voči spoločnosti a lásku k medziľudským vzťahom.“
Ja by som jeho slová doplnila o vysvetlenie týchto slov začínajúcich tvarom "seba". Tieto slová obsahujú všetko, čo má mať človek vnútorne slobodný a zodpovedný za svoj život. Vnútorne slobodný človek má sebaistotu, sebadôveru, sebaúctu a rozvíja sebapoznanie. Vníma a vyjadruje svoje pocity, potreby, názory a schopnosti a tým sa učí ovládať a riadiť vlastný život.
Človek so sebaistotou si je istý sám sebou, pretože:
-je si istý svojimi pocitmi, rešpektuje pocity iných;
-je si istý svojimi potrebami, rešpektuje potreby iných;
-je si istý svojimi schopnosťami, rešpektuje jedinečnosti iných;
-stojí si za tým, čo do sveta prináša, dovolí druhým, aby rozvíjali to, k čomu sú priťahovaní.
Takýto človek dokáže poskytnúť istotu dieťaťu:
-cíti vnútornú istotu, ak odpovedá dieťaťu, ktoré má opačný alebo negatívny názor, poskytne mu priestor a komunikuje s ním ako so seberovným partnerom;
-cíti istotu, ak vidí dieťa ovládané emóciou a poskytne mu priestor, aby emóciu vyjadrilo;
-cíti istotu, ak dieťa prejaví potrebu a spoločne s dieťaťom nasleduje potrebu dieťaťa.
Človek so sebadôverou verí sám sebe, pretože:
-verí svojím pocitom a vyjadruje ich, neposudzuje emócie iných , keď ich prejavia, vníma ich;
-verí svojim potrebám a napĺňa si ich, neposudzuje potreby iných, keď ich vyjadria, podporí ich;
-verí svojím vlastnostiam v tom, že sú pre jeho život dôležité, prejavuje ich tam, kde prinášajú pozitívny posun, napríklad tvrdohlavosť nepoužije pri malicherných konfliktoch, ale pri presadzovaní pozitívnych riešení, neposudzuje vlastnosti iných, vie, že za vlastnosťou, ktorú druhý prejavuje negatívnym spôsobom je nedôvera a za pozitívne prejavovanou vlastnosťou je ukrytá cesta druhého, výbojné typy presadzujú, mierne typy šíria harmóniu;
-verí svojím schopnostiam, realizuje ich, nebojí sa chýb a ide do neznáma, do druhých vkladá dôveru;
-verí, že náročné situácie nie sú preto, aby sme sa im vyhýbali, ale aby sme ich brali ako výzvy a rástli, druhým s náročnými situáciami pripomína, čo už zvládli.
Takýto človek dokáže poskytnúť dôveru deťom:
- dôveruje tomu, že keď má dieťa opačný alebo negatívny názor, je za tým ukrytá detská zvedavosť a potreba dieťaťa spoznávať, pýtať sa a skúmať, nevidí v tom drzosť;
-dôveruje tomu, že keď má dieťa potrebu prejaviť emóciu, je za tým ukrytá skúsenosť, s ktorou si dieťa nevie poradiť a potrebuje úľavu, nevidí v tom nevychovanosť;
-dôveruje tomu, že keď dieťa prejaví potrebu, pomôže mu potrebu naplniť, nevidí v tom rozmaznanosť;
-dôveruje tomu, že jeho dieťa má v sebe ukryté schopnosti, ktoré potrebuje objaviť , nechá ho samostatne hľadať svoju cestu a podporí ho.
Človek so sebaúctou sa má rád, pretože zistil, že:
- jeho otvorene prejavené pocity, potreby, názory a schopnosti ho vedú do miest a k ľuďom, kde sa cíti sám sebou;
-má sa rád so všetkými svojimi pozitívnymi aj negatívnymi stránkami a vie, že má právo potknúť sa, vstať a ísť ďalej, je rád celistvý, nepopiera svoje pocity, názory a ani schopnosti, to isté dovolí iným, aby boli celiství, aby sa prejavovali svojím spôsobom.
Takýto človek dokáže poskytnúť úctu dieťaťu:
-rešpektuje pocity, potreby, schopnosti a názory detí, pretože vie, že aj keď je dieťa malé, vnútorne prežíva to isté ako dospelý, ale zatiaľ je bezmocné a potrebuje úctu a starostlivosť;
-má rád dieťa so všetkými vlastnosťami, pocitmi, emóciami aj potrebami, pretože vie, že sa dieťa učí orientovať sa v živote vo vonkajšom aj vnútornom svete a toto sú veľmi dôležité vnútorné „navigačné systémy“.
Človek, ktorý rozvíja sebapoznanie, zistil, že:
-„ty“ si „ ja“ a „ ja“ som „ty“ a preto sme všetci my. Rozumie ostatným. Keď je vnímavý k sebe, vníma ľahšie i ostatných.
Takýto človek dokáže poskytnúť poznanie nášho vnútorného sveta deťom. Neodsudzuje ich správanie, vysvetľuje, je autentickým, pretože sa naučil byť sám sebou a dovolí byť dieťaťu autentickým, vytvára mierumilovnejšie a zároveň autentické spoločné prostredie. Ak sa dieťa potrebuje pýtať, bádať, komunikovať, prejavovať emóciu, potrebu po blízkosti, cíti istotu, dôveruje dieťaťu, rešpektuje ho a pomáha mu napĺňať tieto potreby. Pomáha dieťaťu spoznať seba aj vo vnútornom svete aj vo vonkajšom svete. Pomáha mu uvedomovať si, aké je hodnotné a dôležité pre tento svet. Len človek s pocitom vnútornej hodnoty rešpektuje iných.
Zdroj: Carl R. Rogers, Sloboda učiť sa // Foto: Bigstock
